Ako ľudia postupne poznávali rôzne životné funkcie človeka, prichádzali na zložky ako "žalúdok", "dýchanie", "zrak", zvedavosť"... Pri snahe porozumieť zložitému systému je výhodné rozložiť ho na menšie útvary a tie pochopiť po jednom. Napríklad, ak rozoberiete hodinky, asi porozumiete ako a prečo fungujú. No človek je zapojený trocha inak. Pre zrozumiteľnosť, katalogizáciu a prehľad, rozdelili sa rôzne telesné funkcie na vedné oblasti. Neraz potom aj skúmané izolovane. A tak psychiku skúma psychiater, obezitu obezitológ, stav imunitného systému imunológ a slepé črevo odfaklí chirurg.

Je to prehľadné a zrozumiteľné, hlavne ak chcete v knižnici nájsť knihu o alergii, či o svaloch.

Ale v praxi sa čoraz viac začína ukazovať, že systém zvaný človek je systémom spojeným. Ak má, napríklad, ťažkosti s alergiou, zájde za lekárom a ten rieši problém nasadením liekov. Ak je tučný, ide za iným lekárom a ten mu odporučí reštrikciu potravy a možno tiež tabletky.

Tento spôsob asi nie je celkom ideálny. Alergiu človek môže mať aj z príčin, do ktorých možno celkom nedovidí alergológ, no možno by si ich všimol psychiater. Alebo niekto, kto sa hrabe v genetike.

Ak je človek napríklad v strese, jeho organizmus reaguje. Nejaký čas stres rieši vypätím síl, no tie sú vyčerpateľné. Potom sa začína pomaly sila strácať. Až niečo praskne. Čo to bude?

Veľmi často práve to, čo už pred stresom bolo z nejakých príčin oslabené. Bolo oslabené, ale fungovalo to ešte vcelku normálne. Ak sa ale oslabí celé telo (či duša), pomaličky začína zlyhávať schopnosť kompenzovať rovnovážny stav vecí zvaný zdravie. Ak má niekto oslabené srdce, môže sa mu pritrafiť nejaká náhla príhoda. Iný má podlomený imunitný systém (ja ho tuším už mám celkom odlomený :-)). Oslabí sa celé všetko človeka a výsledkom je zrútenie sa zdravia do nejakej pozoruhodne nezmyselnej choroby, či virózy...

Psychikou alebo hladom oslabený organizmus môže "doľahnúť" na orgán, funkciu, alebo náladu, ktorú by si človek normálne nikdy nedal do súvisu povedzme s jedením, či spánkom.

  • Celkom bežným prejavom stresu môžu byť úporné bolesti platničiek, či chrbta.
  • Inému sa v záťažovej situácii "ozvú" žalúdočné vredy.
  • Iný človek môže na stres reagovať pocitmi na odpadnutie, búchaním srdca.
  • Aj poruchy spánku sa často skrývajú za preťaženosťou. Človek hltá tabletky a nerieši príčinu nespavosti.

Týmto dlhým úvodom chcem povedať, že človek nie je rozanalyzovateľný na orgány, svaly, krv, mozog... V organizme sú všetky procesy prepojené a to obojstranne.

Ak máte zlú náladu, skúste sa donútiť chvíľu sa usmievať. Donúťte sa niečo zjesť. Akonáhle robíte činnosti (pohyby svalov...) ktoré sú typické pri dobrej nálade, zlá nálada sa vám kamsi stratí. Úsmev - možno trocha vynútený - vám môže ovplyvniť psychický stav. Oblečte si pestré šaty a môže to ovplyvniť vašu náladu. Dajte si na dôležité rokovanie drahý oblek a budete sa cítiť sebaistejšie.

Tieto skúsenosti môžete použiť aj pri chudnutí

Najväčším problémom pri chudnutí býva nedostatok vôle vydržať, netrpezlivosť a nedôvera v seba samého. Človek sa bojí, že sa možno nezdrží a na výlete zje krémeš. Potom si to neskôr v duchu vyčíta.

Skúste to inak. Každý večer si v posteli ľahnite na chrbát. Alebo využite inú situáciu, kedy sa vám dobre rozmýšľa a sníva. Prechádzku, sediac na kresle...

Hovorte k sebe pevným, dôverným tónom, ktorý neznesie pochybnosti. Niečo v tomto duchu:

Som spokojný. Dnes som mal dobrý deň. Napísal som niekoľko strán textu pre klienta. Potom som napísal zaujímavý článok. Mohol by pomôcť pár ľuďom. Darí sa mi. Jedol som kvalitné jedlo, pil som veľa vody. Som rád, ako sa mi darí prekonávať lákadlá. Udržiavam si hmotnosť, nepriberám. Bol som cvičiť v posilňovni a poriadne som tam pracoval. Vďaka tomu mám čoraz menej ťažkostí s chrbtom. Zajtra to bude ešte lepšie. Budem jesť samé zdravé veci a vypijem veľa vody. Spravím si tuniaka na masle, k nemu si dám celozrnný chlieb, ktorý sa ráno dopečie. Pre klienta dokončím časť projektu, ktorú mu odprezentujem v pondelok. Bude spokojný, spravil som riadny kus práce. Som schopný dosiahnuť to, čo si zaumienim. Nechce sa mi, ale viem sa prekonať. Zvládnem to. (...a keď som chudol, pokračovalo to asi v tomto duchu...) Tukové zásoby sa mi pekne míňajú. Moje telo sa ich dokáže zbaviť. Tento pivný bachor tu mať nechcem. A nebudem. (Na brucho som si položil ruky) Toto tu nebude. Je čas rozlúčiť sa s pivným mozoľom. Odbúram všetok tuk, ktorý nepotrebujem. Dokážem to. Roky som si užíval, jedol som dobroty. Následky sa mi nepáčia. Jedenie je fajn, ale už sa nechcem viac po nociach potiť. Už nechcem, aby som si nemohol zaviazať šnúrky na topánkach. Schudnem. Mením svoj život a darí sa mi.

Niečo v tomto duchu si skúste hovoriť aj vy. Dôležité je to, že si denne vyčleníte čas na úvahu o sebe, o svojich zámeroch.

V našich končinách je hádam ešte v duchu kresťanských tradícií tendencia myslieť o sebe v čo najväčšej skromnosti. Kto chváli sám seba sa hneď považuje za samoľúbeho narcisa. No je to postoj celkom falošný.

Ak sa budete štylizovať do role skromného, poníženého, bezvýznamneho pranepatrného červíčka, tento postoj vás dramaticky ovplyvní. Môžbyť až ochromí. Nikdy nedosiahnete cieľ, ak sa nepostavíte na štart a nevyrazíte. A ak si neveríte, ak sa neuznávate, asi zlyháte. Ak si úplne neveríte, že chcete a dokážete schudnúť, neschudnete.

Neveriť si je vcelku spoľahlivo fungujúca a takmer prehliadnuteľná výhovorka zo sféry lenivosť. Nič iné. "Chcel by som síce schudnúť, ale asi to nezvládnem." To čo sú za reči? Povedali ste si niekedy to isté, ale obrátene? Chcel by som tento krémeš, ale nechce sa mi. Alebo: Chcel by som pribrať ešte 100 kíl, ale asi začnem chudnúť. Alebo: Ak nezvládnem chudnutie, asi mi vyhovuje, že som tlstý. Super, tie pražené pistácie sem. Skúste si svoju výhovorku rôzne pokrčiť a zistíte, čo za nezmysel to hovoríte. Tak buď chcete naozaj schudnúť, alebo chcete žiť v pohodlí obžerstva. Nehrajte sa na slabú vôľu. Asi nemáte vôľu chudnúť. Asi máte vôľu papať. Potom je ale tvrdenie "chcem schudnúť, ale..." prostá lož, sebaklam. Preformulujte to na pravdivý výrok. "Chcel by som schudnúť, ale nechce sa mi v tej veci akosi vôbec nič podniknúť a preto ani neschudnem. Skôr priberiem - trend za posledné roky je stále stúpajúci. Ak nič nezmením, ani v trende sa nič nepozmení." Nehovorte o slabej vôli. Nemáte žiadnu vôľu schudnúť. Máte vôľu užívať si. A tie výčitky svedomia za obžerstvo sa snažíte maskovať táraninami o zámeroch schudnúť a psychologizovaním o svini - slabej vôli. Tá vôľa naozaj môže za vašu obezitu. Je to vaša vôľa i vaša slanina.

Keď dvíham činku ôsmy raz, už ma sval dosť bolí. Čo spravím? Mohol by som ju zložiť s pocitom uspokojenia, že 8 krát je "norma". Ešte však dám deviaty zdvih. A mysllím si pritom:

Skúsim to a dokážem to. Som tu teraz preto, aby som cvičil vysoko koncentrovane. Celý deň sedím v kresle, teraz to kompenzujem. Túto činku teraz dvíham preto, lebo to prospieva môjmu zdraviu. (Pozriem sa do zrkadla sám na seba a myslím si:) zaplatil som si posilňovňu, suplementy, investoval čas. Desiaty zdvih činky veľmi bolí. Ale skúsim to. Dokázal som to. Som spokojný.

Alebo:

(Stojím v Poluse pred točiacim sa stojanom s tortami a zákuskami.) To už áno. Táto parížska torta, to bude niečo. Krém má správnu farbu. Dal by som si. (V tej chvíli zmením moje typicky chybné držanie tela na rovnejšie. Mierne vtiahnem brucho. Vyrovnám sa, vystriem plecia. Zaujmem sebavedomú pozíciu.) Tá torta je iste vynikajúca. Ale dnes si ju nedám. Už som mal mleté ľanové semienka s proteínmi, ovsovlokami a hrozienkami, to akurát stačí. Ani nie som hladný. (To je fakt! Nie sugescia.) Je to rovnaké, ako dvíhanie činiek. Koľko dní dokážem vydržať bez parížskej torty? Dnes určite. Nie som predsa handra, ktorá si nechá mávať zdravím len preto, že nejaká firma chce mojich 50 korún. (Vystretý hrdo odchádzam:) Mám to, čo som pred troma rokmi tak túžobne chcel. Čo všetko by som vtedy pri hmotnosti 115 kíl dal za to mať 80? A teraz to mám. Tak to predsa nezahodím. Odolám a toto odmietnutie dobroty ma posilní. Nabudúce, keď uvidím tortu, spomeniem si, ako zle je na zemeguli distribuovaný tuk. V niektorých krajinách ľudia umierajú na podvýživu, v iných na obezitu. Je to rovnako nespravodlivé, ako to, že si dnes nemôžem dať tortu. Chcel by som. Chutila by mi. No nemôžem. Tú tortu ani nepotrebujem. Čo by asi povedal človek alergický na oriešky - už nikdy si nemôže dať tortu s orieškami. Ak to zvládnu iný, zvládnem to aj ja.

Asi takéto úvahy teda môžete skúsiť do seba hustiť vždy, keď budete mať na to príležitosť. Pomôžu vám fixovať sa na svoj cieľ. Pochváľte samých seba v duchu, uznajte si, čo ste už doteraz dokázali. Verte si, že to zvládnete. Ak sa v hlave "naladíte" na pozitívny pocit a chuť dokázať to, tak to aj dokážete. Verte si. Ste tak dobrí, ako chcete byť.

Motivácia je taká vcelku tenká, ale pevná pavučinka. Ak sa jej držíte, podrží vás. Inak prepadnete. Vlastnou vinou.

Myslite na seba. Uznávajte sa. Verte vo svoj úspech.

Tak máte reálnu šancu dosiahnuť to, pre čo sa rozhodnete.